Mýty a fakty o samovražde

  • Ľudia, ktorí o samovražde hovoria, ju nevykonajú.
  • Ľudia, ktorí zomrú v dôsledku samovraždy, často hovoria vopred napr. o tom, že ich život nemá význam, že nevidia budúcnosť, alebo že chcú dokonca zomrieť. Je možné, že niekedy hovoria o samovražde v snahe a potrebe získať niekoho pozornosť. Vždy je potrebné brať človeka, ktorý hovorí o samovražde vážne a poskytnúť mu pomoc a podporu. Väčšina ľudí, ktorí uvažujú o samovražde, nechcú zomrieť, len nechcú alebo nedokážu žiť svoj život v takej forme, v akej akurát je.
  • Ak je človek seriózne o samovražde rozhodnutý, už s tým nedokážeme nič urobiť.
  • Častokrát sú myšlienky na samovraždu u človeka dočasné, dokonca aj v dôsledku dlhodobého trápenia a náročnej situácie. Práve preto je potrebné poskytnutie správnej intervencie v správnom čase. Pomoc vždy existuje.
  • K väčšine samovrážd dochádza v zimných mesiacoch.
  • Samovražda je komplexným javom a nie je spájaná len s ročným obdobím, počasím či teplotou. Zo skúseností so samovraždou na linkách pomoci a aj podľa štatistík vieme, že k nej dochádza častejšie práve v jarných mesiacoch. Niektorí ľudia sú po jeseni a zime veľmi vyčerpaní. Keď nastupuje jar ako symbol niečoho začínajúceho či prebúdzajúceho sa, no oni sa necítia plní energie,sú unavení po zime a myslia si, že nie niečo s nimi nie je v poriadku. Aj toto môže byť spúšťačom spúšťačom myšlienok na samovraždu.
  • Rozhovor o samovražde je zlým nápadom, pretože môže nabádať daného človeka k pokusu o samovraždu.
  • Samovražda je, žiaľ, aj v dnešnej dobe stigmatizovanou témou. Mnoho ľudí, ktorí uvažujú o samovražde, nevedia, s kým môžu o takom prežívaní hovoriť. Práve rozhovor však dokáže jednotlivcovi poskytnúť možnosti efektívneho riešenia situácie alebo čas na zhodnotenie svojho rozhodnutia. Ľudia, ktorí uvažujú o samovražde, často kvôli stigme nechcú nikoho so svojím prežívaním obťažovať, a tak o tom nemusia hovoriť. Práve otázka o tom, či niekto uvažuje o samovražde, dokáže daného človeka ochrániť. Cíti sa vypočutý, znižujú sa pocity uväznenia. Ich prežívanie nadobudne význam, pociťujú záujem a starostlivosť. Práve takýto rozhovor môže zachrániť život.
  • K väčšine samovrážd dôjde bez varovania.
  • Práve naopak, väčšine samovrážd prechádzajú isté varovné príznaky, či už slovné alebo verbálne. Samozrejme, že sú aj samovraždy bez varovania, avšak je potrebné poznať, pochopiť a citlivo vnímať varovné signály.
  • Človek, ktorý premýšľa o samovražde, je rozhodnutý zomrieť.
  • Práve naopak. Ľudia premýšľajúci o samovražde majú protichodný vzťah k životu a smrti. Aj výskumy poukazujú na to, že človek, ktorý konal impulzívne, svoje rozhodnutie vykonať samovraždu oľutoval.
  • Jedine ľudia s duševným ochorením majú samovražedné sklony.
  • Samovražedné správanie poukazuje na duševnú bolesť, ale nemusí sa jednoznačne spájať so psychickým ochorením. Mnoho ľudí s diagnostikovaným duševným ochorením nie je ovplyvnených samovražedným správaním a naopak, nie všetci, ktorí si zoberú svoj život, majú psychickú poruchu.

Zdroje:

https://www.who.int/mental_health/prevention/suicide/resource_media.pdf
https://www.who.int/mental_health/media/en/426.pdf