Čo môžem urobiť pre svoje dieťa?

Pokus o samovraždu – téma, o ktorej nie je jednoduché hovoriť. Je to náročné aj v prípade, keď sa Vás téma priamo nedotýka. Zo skúseností z našich liniek pomoci sú práve myšlienky na samovraždu a pokus o ňu jednou z najčastejších tém. Za prvý polrok roku 2021 sme zaznamenali 1336 kontaktov ohľadom pokusu o samovraždu v rôznych situáciách.

Ak čítate tento materiál, pravdepodobne ste momentálne oporou svojmu dieťaťu po pokuse o ukončenie svojho života a potrebujete vedieť, čo v tejto situácií robiť. Ako psychologičky a psychológovia z občianskeho združenia IPčko by sme veľmi radi poskytli podporu a pomáhajúce informácie práve Vám. Nie ste v tom, čo prežívate, sami. Veríme preto, že tu nájdete užitočné rady, smerovanie a povzbudenie. Pokiaľ by ste v tomto materiály nenašli to, čo potrebujete, kontaktovať nás môžete aj na našich linkách pomoci.

Je normálne, že sa cítim takto?

Zistenie, že niekto, na kom nám záleží, sa pokúsil o samovraždu, môže byť pre nás devastujúce. Predovšetkým pokiaľ ide o naše dieťa. V takej chvíli sa môžeme ocitnúť vo víre rôznych pocitov: šok, bezmocnosť, hnev, strach, hanba, pochybnosti o kvalite výchovy, ale aj úľava a vďačnosť, že naše dieťa pokus o samovraždu prežilo. Môžeme mať v sebe myšlienky ako: Ako mi toto mohla/mohol urobiť? Neurobil/a som preňho dosť? Čo ak sa to zopakuje? Ako o tomto vôbec niekomu môžem povedať? Nie je to môj problém, tak nech ho vyrieši lekár/odborník. Určite chcela/chcel len získať moju pozornosť! Budem sa tváriť, že sa nič nestalo a ono sa to unormálni. 1

To, čo momentálne v tejto situácii cítite, čo Vám behá hlavou, je úplne prirodzené. Neznamená to, že s Vami nie je niečo v poriadku. Ide o prirodzenú reakciu na neobvyklú a traumatickú situáciu. Aj napriek pocitom, ktoré sa aktuálne vo vás odohrávajú, existujú podporné možnosti, riešenia a spôsoby, ktoré môžete pre seba a svoje dieťa využiť. Ocitli ste sa v situácii, ktorá je zvládnuteľná.

Kedy a ako sa moje dieťa vráti domov?

Po samovražednom pokuse, ku ktorému je privolaná rýchla zdravotná služba alebo aj polícia, by malo byť dieťa po neodkladnej zdravotnej starostlivosti hospitalizované v psychiatrickej nemocnici alebo na psychiatrickom oddelení. Počas hospitalizácie je najdôležitejším cieľom pomoc, podpora a úľava, preto je dieťa v dennom kontakte s psychiatrom i psychológom, ktorí vedia vyhodnotiť mieru ohrozenia, a teda aj určiť, kedy je dieťa v bezpečí a pripravené na návrat domov.

Pri prepustení z nemocnice by malo mať dieťa nastavenú liečbu (možná farmakoterapia, pravidelné kontroly). Pri návrate domov je teda stabilizované. Ako však dieťa doma privítať? Čo môžete doma urobiť pre jeho bezpečie? Ako sa s ním po návrate domov rozprávať? To sú pravdepodobne vaše najčastejšie otázky, ktoré sa vám pokúsime zodpovedať.


Ako hovoriť s dieťaťom po pokuse o samovraždu?

Mám o tom hovoriť? Ak sa nechce o tom baviť, mám na tom trvať? Alebo sa radšej tváriť, že sa to nestalo? Ak sa ho opýtam na ten pokus, nepovzbudím ho k tomu opäť? Ako s ňou/ s ním vôbec takýto rozhovor začať? Aj toto sú otázky, s ktorými sa stretávame pri komunikácii s rodičmi, ktorí si prešli pokusom o samovraždu u svojho dieťaťa.

Pre ľudí je všeobecne náročné komunikovať s niekým ohľadom témy smrti alebo samovraždy, preto je úplne v poriadku, ak niekedy nedokážeme nájsť tie správne slová alebo nevieme ako reagovať. Viac ako na konkrétnych slovách záleží na tom, aby dieťa pri rozhovore cítilo bezpečne, prijaté, milované, vypočuté a podporené.

Jedným z najčastejších mýtov o samovražde je ten, že rozhovor o samovražde k nej navádza. Nie je to pravda. Ak sa Vášho dieťaťa opýtate na myšlienky na samovraždu, rozhodne mu tým nedávate žiaden nápad alebo návrh. Ako však takýto rozhovor po návrate dieťaťa domov začať?

“Mrzí ma, že Ti bolo tak ťažko a ja som o tom nevedel. Som rád, že si stále tu…” môže byť príkladom začiatku rozhovoru. Je dôležité uistiť dieťa o tom, že ak nechce rozprávať o svojom prežívaní práve teraz, ste tu pre neho/pre ňu kedykoľvek, keď to bude potrebovať a radi ho vypočujete. Aby ste vytvorili bezpečné miesto na rozhovor s dieťaťom, odporúčame obmedziť, ideálne úplne vynechať, výčitky, hnev, urážky a vyhrážky. Dajte dieťaťu priestor na neprerušované vyslovenie svojho pohľadu na celú situáciu, na opísanie toho, čo prežíva. Neexistuje hlúpy, slabý a ani jediný dôvod, pre ktorý chce človek ukončiť svoj život. Počúvajte dieťa, nehodnoťte a nebagatelizujte jeho správanie a prežívanie. “Nie si v tom sám/sama, spoločne to zvládneme.” alebo  “Možno teraz úplne nerozumiem tomu, čo sa u Teba dialo alebo čo prežívaš, ale záleží mi na Tebe, chcem Ti pomôcť”. 

Pokiaľ sa Vám dieťa rozhodne zdôveriť, je to obrovským prejavom dôvery, vďaka ktorému môžete spoločne hľadať ďalšie riešenia, plánovať kroky k obnove duševnej pohody a bezpečia. V istom vývinovom období a veku, je pre dieťa náročné zdôveriť sa so svojimi pocitmi rodičovi – je to úplne v poriadku. V takomto prípade môžete s dieťaťom hovoriť o možnostiach anonymnej komunikácie s odborníkom na linkách pomoci. Smerujte ho na takéhoto odborníka a uistite ho v tom, že ho radi vypočujete kedykoľvek, keď sa na to bude cítiť. 1

 

Varovné príznaky – pred čím mám byť na pozore?

Po návrate dieťaťa domov z nemocnice je veľmi dobré byť na pozore pred varovnými príznakmi, ktoré môžu naznačovať to, že dieťa opäť premýšľa nad samovraždou. Na aké varovné príznaky máme striehnuť? Napriek náročnosti myšlienok môže byť nápomocné hľadať varovné príznaky v správaní dieťaťa, ktoré predchádzalo pokusu o samovraždu. Aké bolo vtedy Vaše dieťa? Aké zmeny ste si u neho všimli? Toto správanie môže byť jedným z varovných znakov.

Buďte tiež na pozore, ak:

  • dieťa hovorí o samovražde v akomkoľvek zmysle slova (dokonca aj v prípade, že o nej očividne sranduje),
  • dôjde k náhlej a nevysvetliteľnej zmene v správaní dieťaťa (môže ísť o obmedzenie spoločenského kontaktu, zmeny v stravovacích alebo spánkových návykoch a podobne). Zmena v správaní nemusí byť vnímaná len ako negatívna. Spozornieť treba aj pri zmene k lepšiemu – dieťa je spoločenskejšie, zrazu pôsobí šťastne,
  • izoluje sa, menej vyhľadáva spoločnosť svojich kamarátov a blízkych,
  • dieťa zažilo v nedávnej dobe nejakú stratu (smrť blízkej osoby alebo zvieratka, rozchod),
  • si u dieťaťa všimnete zvýšené užívanie alkoholu alebo iných drog,
  • daruje alebo sa zbavuje svojich vecí,
  • ste našli list na rozlúčku,
  • dieťa zrazu zanedbáva starostlivosť o svoj vonkajší vzhľad,
  • vyjadruje pocit beznádeje ohľadom budúcnosti,
  • …

Varovné znaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho dieťaťa, jeho osobnosti, situácie a veku,… Riziko sa môže zvýšiť aj v tom prípade, ak sa v živote dieťaťa udeje situácia, ktorú vníma ako preňho bolestivú, často napríklad strata alebo zmena. 3, 4

Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov, buďte na pozore pred ďalšími varovaniami a kontaktujte odborníka v oblasti duševného zdravia (ideálne odborníka, ktorého navštevuje Vaše dieťa, ak však nie je momentálne dostupný, môžete sa obrátiť aj na psychológov na linkách pomoci). Odborník Vám bude klásť otázky ohľadom príznakov, ktoré ste si všimli, aby Vám pomohol vyhodnotiť riziko a určiť ďalší postup. Ak je dieťa aktuálne však v ohrození života alebo zdravia (pri prebiehajúcom pokuse o samovraždu), neváhajte kontaktovať číslo 155 alebo 112.

 

Ako sa postarať o seba?

Napriek tomu, že môžete momentálne cítiť nával a zmes rôznych emócií a myšlienok, dokonca pochybností či zmätenosti v tom, čo robiť ďalej, môžeme Vám s istotou povedať, že práve to, že teraz čítate tieto riadky, svedčí predovšetkým o tom, akým dobrým rodičom alebo blízkym dieťaťa ste. Za to Vám z našej strany patrí mimoriadny obdiv. 

Momentálne ste alebo budete obrovskou podporou a oporným stĺpom, niekomu, kto v nedávnej dobe pociťoval tak neznesiteľné ťažkosti, až sa pre ňu/pre neho stalo ukončenie vlastného života jediným východiskom. Byť vo funkcií takejto opory, môže byť mimoriadne stresujúce a vyčerpávajúce. Preto je dôležité, aby ste v tom celom nezostávali osamote. Aj podpora Vás a uspokojenie Vašich aktuálnych potrieb prispieva k čo najkvalitnejšej podpore a starostlivosti o Vaše dieťa.

Podporou Vám vie byť aj Vaše okolie a je dôležité myslieť na to, že je len a len na Vás komu a do akej miery sa rozhodnete zdôveriť. Nápomocné môže byť pripraviť si niekoľko odpovedí na očakávané otázky: “Áno, je to teraz náročné, ale robíme čo môžeme, aby sa jej/jemu aj nám dostalo potrebnej pomoci.” Nápomocným vie byť aj rozhovor s ľuďmi, ktorí si podobnou situáciou nedávno, či v minulosti prešli, alebo rozhovor s odborníkom. 1

 

Vyhľadanie odbornej pomoci

Pokiaľ sami nie ste odborníkom v oblasti psychického zdravia (psychiater, psychológ, psychoterapeut, krízový intervent,…), je úplne v poriadku, ak neviete, ako v niektorých rozhovoroch s dieťaťom alebo situáciách po návrate domov reagovať. Je to niečo, v čom Vás dokáže usmerniť odborník a zároveň Vám samým dodať podporu, ktorú v podobnej situácii potrebujete a v plnej miere si ju zaslúžite aj Vy. Zároveň tak viete ukázať svojmu dieťaťu, že vyhľadať pomoc a hovoriť o tom, čo nás ťaží, je úplne v poriadku.

Obrátiť sa môžete aj na naše linky pomoci IPčko.sk, Dobrá linka alebo Krízová linka pomoci. Využiť môžete chatovú, e-mailovú, telefonickú, video alebo osobnú komunikáciu.

 

 

Zdroje:

  1. https://suicideline.org.au/concerned-about-someone/supporting-someone-after-a-suicide-attempt/
  2. https://www.aacap.org/AACAP/AACAP/Families_and_Youth/Facts_for_Families/FFF-Guide/suicide-safety-130.aspx
  3. https://www.apa.org/topics/suicide/signs
  4. https://www.healthlinkbc.ca/health-topics/ty6090
  5. Skúsenosti pracovníkov z liniek pomoci IPčko.sk, Dobrá linka a Krízová linka pomoci