Ako správne informovať o samovražde – odporúčania pre médiá

Média hrajú významnú úlohu pri prevencii či rozširovaní samovražedného správania. Informovanie o samovražde vhodným presným a potenciálne pomáhajúcim spôsobom môže zabrániť tejto tragickej udalosti, a tak prispieť k celkovej prevencii samovrážd.

Nasledujúce odporúčania v tom môžu pomôcť:

  • Neoznačovať samovraždu ako spôsob riešenia problémov, nenormalizovať ju, ani inak glorifikovať. Často sa totiž v médiách o samovražde informuje ako o normálnom, prirodzenom akte. Dokonca sa veľmi často obeť duševných ťažkostí glorifikuje, čo samovraždu normalizuje. Navyše je samovražda veľakrát v médiách romantizovaná, čo môže mať na citlivých ľudí katastrofálny vplyv.
  • Vyhnúť sa zverejneniu a detailnému opisu miesta, prostriedku a metódy samovraždy. Nezodpovedné publikovanie informácií o samovražde môže byť spúšťačom ďalšieho samovražedného konania. Vedecké zistenia naznačujú, že po tom, ako média informujú o samovražde, riziko samovrážd sa zvyšuje, pretože ľudia sa inšpirujú a tento čin napodobňujú. V tejto súvislosti odporúčame vôbec nepoužívať spojenia ako „samovražedná pandémia” či „miesto s najväčším počtom samovrážd na svete”, aby sa neupriamovala pozornosť na konkrétne miesto.
  • Dávať pozor najmä pri informovaní o samovraždách celebrít, ktoré sú pre mnohých ľudí vzorom a dochádza k napodobňovaniu ich správania, teda aj samovrážd. Je dôležité sa tiež vyhýbať spojeniam podobným ako „taký mladý*á, úspešný*á a takto skončil*a”. Fanúšikovia majú potom tendenciu si myslieť, že keď to nezvládol niekto, kto bol úspešný a talentovaný, prečo by to mal zvládnuť človek, ktorý je „obyčajný” ako oni. Navyše, vykonaním samovraždy podobným spôsobom sa cítia dôležití a v spojení s celebritou.
  • Neoznačovať samovražedné správanie ako niečo, čo je pochopiteľným a normálnym riešením náročnej životnej situácie alebo pri spoločenských zmenách či udalostiach (napr. vojna na Ukrajine, nárast chudoby, a pod.). Dôležité je, aby ľudia mali informácie o druhoch pomoci a mali podporu.
  • Nepoužívať slovo „samovražda“ v titulku článku. Ak ho použiť musíte, tak o nej neinformujte ako o senzácii, ale ako tragédii s odkazom na druhy pomoci. Je dôležité, aby informovanie vyjadrovalo podporu a ponúkalo informácie o možnostiach pomoci ľuďom, ktorí zažívajú obrovskú duševnú bolesť.
  • Vyhnúť sa spojeniam ako „úspešná samovražda” alebo „spáchať samovraždu”, je lepšie použiť spojenie „dokonaná samovražda”.
  • Štatistiky o samovražde interpretovať citlivo a správne na základe autentických a spoľahlivých zdrojov, vyhýbať sa mýtom a stereotypným informáciám o samovraždách a pripájať odkazy na pomoc a podporu.
  • Vyhnúť sa hľadaniu jednoduchých dôvodov samovraždy alebo označeniu samovraždy ako nevysvetliteľnej. Samovražda nie je nikdy výsledkom vplyvu jedného faktora.
  • Nepublikovať fotky, videá alebo odkazy, ktoré po sebe zosnulý*a zanechal*a.
  • Vyhýbať sa opisu fyzických následkov, ktoré na človeku zanechal pokus o samovraždu, pretože môže pôsobiť odpudzujúco.
  • Myslieť na pozostalých po samovražde a pýtať sa „Čo chceme, aby čítali alebo videli?“. Samovražda blízkeho je totiž významným rizikovým faktorom samovražedného správania ľudí z jeho okolia. To znamená, že aj oni sú po tomto akte náchylnejší k samovražednému správaniu. Práve preto je pri tejto skupine potrebná prevencia, ktorá v tomto prípade spočíva v ohľaduplnosti pri informovaní a poskytnutí pomoci, podpory a vyjadrení empatie.
  • Úzko spolupracovať s odborníkmi a odborníčkami v tejto problematike.
  • Zdôrazňovať alternatívy samovraždy – informovať o možnostiach pomoci v oblasti duševného zdravia a s konkrétnymi kontaktnými údajmi.
  • Podporovať Papagenov efekt. Papagenov efekt popisuje, že keď sa v médiách objavujú informácie o možnostiach, ako náročné situácie či samovražednú krízu zvládnuť, tak aj ďalší ľudia, ktorí tieto informácie vnímajú, naberú nádej, odvahu a silu hľadať pozitívne riešenia.
  • Informovať o varovných príznakoch suicidálneho správania – zmeny správania, uzatvorenie sa do seba, ukončovanie dlho neriešených záležitostí (náhle vrátenie dlhov, rozdelenie majetku, a pod.), prejavy depresie, nezáujem o veci, na ktorých predtým záležalo, rozprávanie o samovražde, a pod.
  • Informovať o tom, že depresia sa často spája so samovražedným správaním a tiež, že depresia je liečiteľná.
  • Vzdelávať verejnosť o samovražde, informovať o mýtoch a faktoch spojených so samovraždou.