Ako hovoriť so svojimi deťmi o samovražde

09. 09. 2022

Pár užitočných odporúčaní od psychológov pre rodičov

Samovražda spolužiaka, spolužiačky, kamaráta alebo kamarátky môže u Vášho dieťaťa vyvolať rôznorodé reakcie v podobe širokej škály emócii či zmien v správaní. Každý človek na tak náročnú situáciu reaguje jedinečne, čo predurčujú viaceré faktory, od minulých skúseností, cez podporu okolia, osobnostné črty až po to, aký blízky a intenzívny je vzťah s človekom, ktorého stratil/a.

Situácia, ktorú Vaše dieťa teraz prežíva, nie je jednoduchá a veľmi potrebuje mať pri sebe „sprievodcu“, ktorým môžete byť aj vy, rodičia.

Rozhovory s mladým človekom na túto náročnú a citlivú tému nie sú jednoduché, možno aj Vy sami potrebujete mať istotu, že idete „správnou cestou“ a ste pre svoje dieťa užitoční. Je v poriadku, že sa takto cítite a ďakujeme, že venujete čas čítaniu týchto riadkov, v ktorých nájdete pár odporúčaní od psychológov z IPčka, ktoré prevádzkuje 3 anonymné a bezplatné nonstop linky pomoci – IPčko.sk, Dobrú linku a Krízovú linku pomoci (0800 500 333), ktoré sú tu aj pre Vás, ak by ste sa potrebovali poradiť s odborníkmi či podeliť o to, čo sami prežívate.

V oblasti samovrážd koluje mnoho mýtov.
Jedným z nich je, že ak o samovražde budeme hovoriť, tak ponúkame návod a navádzame k rozvoju samovražedných myšlienok, tzv. samovražednej nákaze. Tento mýtus vyvrátili mnohé odborné výskumy a štúdie. Je v poriadku, ak o téme samovrážd hovoríme so svojimi deťmi. Vytvárame tým priestor otvoreného a dôverného dialógu a toho, že u vás doma nie je žiadna téma tabu. Tento pocit je pre mladého človeka v tomto krehkom a citlivom období nenahraditeľný a potrebný.

Pokojný, úprimný a otvorený rozhovor aj o samovražde vo vašej rodine poskytne dieťaťu informácie, odpovede a najmä vašu podporu pri zvládnutí toho, čo sa stalo.

Čo teraz prežíva Vaše dieťa

Každé dieťa je jedinečné, teda aj to vaše. Reakcie na tak náročnú situáciu, akou je samovražda blízkeho či známeho človeka, sú rovnako jedinečné. Najčastejšie sa u mladých ľudí, ktorí stratili blízkeho kamaráta/ku alebo spolužiaka/ku objavuje:

šok, nedôvera, zmätenosť alebo apatia,
vina,
smútok a pocity zrady alebo opustenia,
prežívanie úzkosti, strachu alebo nočných môr,
neustále myšlienky na obeť samovraždy,
snaha pochopiť smrť a to, prečo sa to stalo,
odstup od iných,
podráždenosť, hnev alebo agresivita,
ťažkosti s koncentráciou,
zmeny spánkového režimu,
zmeny v chuti do jedla,
strata záujmu o čokoľvek.

Naša duša hovorí cez telo

SPÁNOK A ODDYCH

Aj v týchto chvíľach potrebuje telo regeneráciu na načerpanie nových síl. Spánok je jednou z tých najúčinnejších foriem, ako nejakú energiu získať. Z našich skúsenosti vieme, že ľudia bývajú veľmi vyčerpaní, unavení a túžia po spánku, ale nejde to tak ľahko. Ak sa nedarí spať v noci, doprajte dieťaťu počas dňa chvíľky, kedy si ľahne a pokúsi sa aspoň na pár minút spať alebo odpočívať. Aj takéto krátke chvíle sú pre telo užitočné a získava potrebnú energiu a uvoľnenie.

HYGIENA

Udržiavanie hygienických návykov – návšteva toalety, sprcha, umývanie vlasov a zubov, česanie sa a prezliekanie z pyžama do iného oblečenia. Je veľmi dôležité, aby deti tieto rituály dodržiavali a nestratili kontakt so svojim telom.

JEDLO A PITIE

Je prirodzené, že možno teraz nepociťuje chuť do jedla a pitia, ale podobne ako spánok, tak aj jedlo poskytuje energiu. Podporte dieťa v tom, aby sa pokúsilo zjesť počas dňa malé porcie jedla, aj keby to malo byť len pár lyžíc polievky 4x za deň. Pripravte mu vodu do džbánu alebo fľaše, aby videlo, koľko tekutín sa mu podarilo vypiť.

STABILIZAČNÁ POLOHA A DÝCHANIE

Počas dňa sa môžu objaviť situácie, ktoré môžu vyvolať rôzne pocity a aj reakcie na ne. Ak pociťuje úzkosť, paniku, nedarí sa mu zaspať alebo má pocit, že ho zaplavil pocit, ktorý v danej chvíli nevládze spracovať, vyskúšajte stabilizačnú polohu a dýchanie – sadnúť si na zem a oprieť sa o stenu, aby cítilo, že niečo pevné je pod ním aj za ním, o čo sa môže fyzicky oprieť. Upriamiť pozornosť na jeden bod, sústrediť sa naň a na svoje dýchanie. Nádych a výdych pomaly – nádych nosom a výdych ústami. Ponúkame pár tipov na dychové cvičenia:

7/11 – 7 sekundový nádych a 11 sekundový výdych.
4-7-8 dýchanie – nadýchnuť sa 4 sekundy, zadržať dych na 7 a vydýchnuť na 8 sekúnd ato celé zopakovať trikrát.
10 – v mysli napočítať do 10 a potom si uvedomiť, či sa nadychuje alebo vydychuje. A úmyselne urobiť opačný proces (nádych a výdych). Takto kontrolovane nadychovať a vydychovať opakovane a stále sa snažiť sa spomaľovať tempo nádychu a výdychu, až kým príde pocit úľavy. Takéto cvičenie môže trvať len 30 sekúnd, no samozrejme ho môže používať ako relaxačnú techniku aj niekoľko minút.

Čo môžete urobiť pre svoje dieťa

POČÚVAŤ

Počúvajte svoje dieťa, ak chce hovoriť. Nerobte žiadne iné aktivity, buďte tam fyzicky aj psychicky pre neho/ ňu. Potrebuje cítiť, že tento čas je jeho alebo jej. Je dôležité, aby cítilo, že sa s vami môže otvorene a dôverne porozprávať o tom, ako sa cíti, čo prežíva, čomu nerozumie, na čo potrebuje odpovede, čoho sa bojí. Ak sa vaše dieťa cíti v bezpečí, vypočuté a podporované, je zväčša otvorenejšie a prístupnejšie hovoriť o svojich pocitoch. Rodičovské porozumenie, uistenie a pozornosť sú v tomto čase veľmi dôležité. Nechajte sa viesť potrebou Vášho dieťaťa hovoriť a dokážte mu, že budete k dispozícii vždy, keď Vás bude potrebovať. Dajte mu emocionálnu podporu a pomôžte mu zvládať každodenné aktivity.
Buďte citlivý/á a starostlivý/á poslucháč/ka, pri ktorom/ktorej sa Vaše dieťa bude cítiť bezpečne.

BYŤ EMPATICKÝ/Á

Je veľmi dôležité, aby vaše dieťa vnímalo vašu podporu a bolo si vedomé možnosti zdieľať s vami to, čo cíti. Vyjadrite aj y svoje pocity, ktoré cítite. Buďte empatický/á k strachu o budúcnosť. Nebagatelizujte ich pocity, práve naopak, oceňujte a vyzdvihnite to, že vám o tom hovorí, že ste tam pre neho/ňu, že tam chcete byť. Vďaka takémuto prístupu vytvárate priestor, v ktorom dieťaťu ukazujete, že ste ochotní ho/ju počúvať a snažíte sa porozumieť tomu, čo prežíva a rešpektovať jeho/jej priebeh smútenia.

RUTINA

Pre vás a pre vaše dieťa je v tejto chvíli dôležité udržať si rutinu bežného dňa. Rutina poskytuje určitú istotu, ktorá je po prežití traumatickej udalosti kľúčová. Človek o ňu totiž dočasne prichádza. Pocit istoty je tá „pevná pôda pod nohami“, ktorú teraz potrebuje. Udržiavanie rutiny tiež pomôže minimalizovať nadmerné premýšľanie týkajúce sa samovraždy blízkeho, ktoré môže zintenzívňovať trápenie. Pomôžte svojmu dieťaťu vrátiť sa jeho, či jej tempom k bežnému životu.

OTVORENÉ ROZHOVORY

Otvorte tému samovraždy aj vo vašich rozhovoroch, zaujímajte sa o to, čo Vaše dieťa o tejto téme potrebuje vedieť a komunikujte s ním primerane veku. Podporte ho v kladení otázok. Pokúste sa vyvrátiť mýty, ktoré okolo samovrážd v spoločnosti kolujú. Vaše dieťa môže mať mnoho otázok a odpovede na ne mu môžu byť nápomocné v pochopení celej situácie. Do tejto témy je veľmi dôležité priniesť informácie o tom, ako sa náročné situácie dajú v živote zvládať aj inak, a ako je vhodné a účinné starať sa o svoje duševné zdravie. Zamerajte sa na to, aby vo Vašom rozhovore odznelo, že vždy existuje nejaká pomoc a konkrétne vymenujte, na koho je možné sa obrátiť – blízki, rodina, kamaráti, učitelia, odborníci, anonymné linky pomoci. Taktiež je potrebné, aby vedelo, že samovražda NIE JE RIEŠENIE, neprinesie pokoj ani rovnováhu. Samovražda je skratka, ktorou sa jej obete snažia „ujsť“ pred tou veľkou bolesťou, ktorú prežívajú. Často v domnienke, že sa tej bolesti zbavia a pre všetkých to bude lepšie. NIE JE TO PRAVDA. Myšlienky na samovraždu a činy, ktoré k samovražde smerujú, prinášajú viac bolesti nám, aj ľuďom okolo nás. POMOC EXISTUJE, existujú možnosti, vďaka ktorým môže byť človeku ľahšie. No je normálne, že v tej bolesti ich človek nie je schopný sám/sama vidieť, a preto je dôležité o nich hovoriť s niekým, komu dôveruje alebo anonymne na linkách pomoci. Taktiež je dôležité, aby z tohto rozhovoru odchádzali s tým, že samovražda je zväčša reťazenie viacerých ťažkých situácií a strát, a že ľudia, ktorí v týchto chvíľach požiadajú o pomoc, dokážu vďaka spolupráci s odborníkom ťažkosti zvládnuť. Poskytovanie presných informácií povzbudzuje mladých ľudí k vnímavosti a vyhľadaniu pomoci pre seba alebo iných, čo môže znižovať riziko samovraždy.

AKO A PREČO – INFORMÁCIE O SAMOVRAŽDE A „VINNÍKOVI“

Je úplne prirodzené, že Vaše dieťa chce poznať detailné informácie o tom, AKO sa to stalo. Detailné informácie o spôsobe samovraždy blízkeho by nemali byť zverejňované z hľadiska prevencie samovražednej nákazy. V rámci rodinnej komunikácie o smrti ich blízkeho odporúčame rozhovor smerovať na emócie, ktoré v ňom táto tragédia vyvolala, na spôsoby, ako inak riešiť náročné situácie a na možnosti pomoci. Odporúčame nehovoriť o detailoch spôsobu samovraždy. Taktiež je prirodzené, že dieťa chce vedieť, PREČO sa to stalo, chce poznať „vinníka“, ktorý za to môže. V tomto prípade je opäť dôležité hovoriť o tom, že samovražda je výsledkom viacerých náročných udalostí a faktorov. Povedzte fakty a pravdu (použite slovo zomrel/a – nehovorte, že spí) a jasne odmietnite neoverené pravdy a klebety.

NORMALIZÁCIA POCITOV

Ako sme už napísali vyššie, vaše dieťa môže prežívať mix pocitov, v ktorých sa ani ono samo nemusí vyznať. Venujte sa tomu, čo prežíva, či je to hnev, ľútosť, smútok, zodpovednosť, zakazovanie si smútiť. Vaše dieťa môže cítiť hnev na blízkeho, ktorý sa stal obeťou samovraždy, môže cítiť zodpovednosť, že tomu mohlo zabrániť, môže mať strach z toho, čo sa stalo, môže byť smutné, lebo stratilo niekoho blízkeho. Tieto pocity môžu viesť k zvýšenému zmätku, úzkosti, a aj vine za to, že takéto pocity majú. Buďte tolerantný/á k zmenám nálad a pocitov vášho dieťaťa. Ubezpečte svoje dieťa, že za to nemôže, že pocit hnevu neznamená, že ho/ju nemali radi. Prihovorte sa, a povedzte svojmu dieťaťu, že to, čo prežíva „je v tejto nenormálnej situácii normálne“, že každý človek to má inak a všetky pocity sú teraz v poriadku. Normalizácia pocitov a rozprávanie
o nich je veľmi užitočné aj v procese smútenia.

PODPORA K VYHĽADANIU POMOCI

Je dôležité povzbudzovať vaše dieťa v tom, aby požiadalo o pomoc, keď mu je ťažko. Môžno je to práve aj v tejto chvíli. Nastavte si rodinnú filozofiu tak, že starostlivosť o duševné zdravie je rovnako dôležitá ako starostlivosť o fyzické telo. Je úplne v poriadku a je dokonca mimoriadne cenné, keď poviete svoju dieťaťu, že vám záleží na tom, aby o svojich pocitoch hovorilo s niekým, komu dôveruje. Že je OK, ak to v tejto chvíli nie ste vy, ale že Vám záleží na tom, aby niekoho takého vo svojom živote malo. Povedzte mu/jej o linkách pomoci a aj o odborníkoch. Ak bude vaše dieťa vedieť, že považujete vyhľadanie psychológa alebo psychiatra za prirodzené, bude sa cítiť bezpečne a prijaté. Mladí ľudia sú v online priestore veľmi otvorení a ľahšie hovoria aj o tých najcitlivejších témach, nie je nezvyčajné, že sa o samovražde zmienia práve online . Ak má vaše dieťa podozrenie, že kamarát/spolužiak má samovražedné myšlienky a plány, venujte tomu pozornosť, hovorte s ním o tom, buďte mu nápomocní v riešení, ktoré si naozaj vyžaduje citlivú spoluúčasť odborníkov a dospelých.

MEDIALIZÁCIA

Môžete sa rozhodnúť chrániť svoju rodinu pred mediálnymi informáciami o tragédii alebo môžete sledovať správy spolu. Spoločným sledovaním správ môžete diskutovať o čomkoľvek, čo Vaše dieťa bude potrebovať a dopriať mu podporu.

Ak máte obavu, že by aj Vaše dieťa mohlo byť ohrozené samovraždou, ponúkame Vám pár odporúčaní.

Čo si všímať:

akúkoľvek zmenu v správaní
vyjadrenia o pocite beznádeje a osamelosti
vyjadrenia, že nemá dôvod ďalej žiť
ukončovanie dlhodobých záležitostí
výraznú zmenu stravovacích aspánkových návykov
konzumáciu alkoholu alebo drog
vyhýbanie sa sociálnym interakciám s ostatnými alebo rizikové správanie
prejavy hnevu
pocity úzkosti alebo rozrušenie
prudké zmeny nálady
vyjadrenia o samovražde ako o východisku
sebapoškodzovanie

Toto sú iba niektoré z možných prejavov a zmien v správaní. Ak spozorujete niektoré z nich, neznamená to, že dieťa hneď uvažuje nad samovraždou. Rovnako môže nastať aj situácia, že sa neobjaví ani jedna zmena či varovný signál. Každý z nás je iný, odlišne reaguje na rôzne situácie, aj na tie najťažšie. Aj v tomto prípade je úplne v poriadku, ak sa poradíte a porozprávate s odborníkom na našej bezplatnej anonymnej nonstop Krízovej linke pomoci – 0800 500 333.

Čo všetko môžete urobiť pre svoje dieťa:

Nenechajte ho/ju osamote a dajte najavo, že ste v tom, čo zažíva, spolu s ním/ňou.
Povedzte, že s ním/ňou CHCETE byť, nie že MUSÍTE.
Dajte najavo svoju podporu a to, že chcete byť blízko a chcete porozumieť tomu, čo si myslí, potrebuje, nad čím premýšľa, a čo cí
Pomôžte mu/jej hľadať spôsoby a možnosti, ktoré mu/jej umožnia vidieť situáciu aj inak, ako ju vidí teraz.
Poraďte sa s niekým, lebo toto nie je jednoduchá cesta a na to, aby ste mohli byť oporou, potrebujete byť v čo najväčšej pohode aj v
Motivujte k vyhľadaniu pomoci. Pokojne ju hľadajte spolu, môžete sa spoločne obrátiť aj na naše linky pomoci.

Toto radšej NEROBTE:

Nepoučujte, nemudrujte, neraďte, čo má, a čo nemá vaše dieťa robiť.
Nemoralizujte a nehovorte vety ako:
- „Bude dobre.“
- „Iní ľudia majú iné a horšie problémy.“
- „ Aj ja som to zažil.“
- Nebagatelizujte a nevyvolávajte pocit zahanbenia, pretože to, čo vaše dieťa prežíva, mu/jej bráni žiť spokojne a šťastne a zväčša nevie, čo by v danej situácii malo robiť.

Ak sa obávate, že situácia je akútna, v pokoji sa porozprávajte priamo o svojich obavách neodsudzujúcim spôsobom a spýtajte sa na samovražedné myšlienky a plány. Môžete tak zistiť, nakoľko je Vaše dieťa ohrozené a môžete tiež klásť otázky, čo môže byť obrovskou úľavou. Vytvára sa tým priestor otvorene hovoriť o tom, ako sa cíti a je to aj príležitosť získať podporu. Samovražedné správanie naznačuje prežívanie náročných životných chvíľ – je to akýsi výkrik – „Nevládzem“ alebo „Potrebujem pomoc“.

Čo robiť, ak je situácia akútna a obávate sa, že si teraz alebo v blízkej budúcnosti ublíži?

Zavolajte na číslo 112.
Zostaňte, kým nepríde pomoc.
Ak je to možné, choďte spolu na bezpečné miesto alebo sa pokúste odstrániť všetko, čím by sa dalo ublížiť
Počúvajte a buďte podporou, ale nesúďte, nehádajte sa, nevyhrážajte sa, ani nekričte.
Nehrajte sa na superhrdinu a požiadajte o pomoc.
Nesľubujte, že o tom nikomu nepoviete, pretože práve to môže zachrániť život.
Zavolajte na nonstop Krízovú linku pomoci – bezplatné telefónne číslo 0800 500 333