Vyjadrenia psychológov k filmu “Kto je ďalší?”

Vyjadrenie k filmu z 19.08.2019:

O chvíľu príde do slovenských kín film o internetových fenoménoch s názvom 

Kto je ďalší? od Miro Drobný.

Keďže som mal možnosť film vidieť na jednej zo súkromných predpriemiér, chcem niečo k filmu napísať ešte predtým, ako bude v kinách a uvidia ho státisíce ľudí a spustí sa verejná diskusia k témam hrôz na internete.

Miro Drobný je autorom veľkého množstva veľmi úspešných projektov, ako napr. Zodpovedne.sk, Ovce.sk, je autorom filmu RYTMUS sídliskový sen a fakt veľa ďalších projektov. Väčšina z nich sa dotýka internetových fenoménov a myslím si, že Miro je v tejto oblasti na Slovensku naozaj expertom.

V mnohých veciach sa s Mirom názorovo rozchádzam, no každého, kto sa tu o niečo v tejto téme snaží, si vážim a aj preto píšem tieto riadky. Píšem toto ako pracovník internetovej linky dôvery IPčko.sk, ktorá počas viac ako siedmich rokov hovorila so 120tisíc mladými ľuďmi, a teda máme celkom predstavu o životoch mladých ľudí, o ich motívoch a aj zlyhaniach.

      Film KTO JE ĎALŠÍ? popisuje niekoľko internetových fenoménov a hovorí o mnohých súvislostiach s duševným zdravím. Napr. podstatná časť filmu hovorí o predčasnej, zbytočnej smrti – o samovražde, ďalej hovorí o sebapoškodzovaní, extrémizme, riskovaní kvôli Instagramu a zneužívaní.
      Film vyplavuje mnoho emócii, je naozaj veľmi ťažký – stredná časť filmu je natáčaná priamo rooftopermi, čiže zábery pôsobia len ako z GO PRO kamier. Točila sa mi hlava . Film treba vidieť, odporúčam to, a tiež aby ste si naň spravili vlastný názor.

      Využijem túto príležitosť, aby som zviditeľnil z môjho pohľadu najkvalitnejšie výskumné dáta zo Slovenska k témam, o ktorých je tento film a to z Výskumu EU kids online na Slovensku (2019), autormi sú skvelí Juraj Holdoš, Pavel Izrael z Katolíckej univerzity.

  • O intenzívnej prítomnosti internetu v živote mladej generácie svedčí zistenie, že internet na dennej báze používajú takmer všetky deti (11-16rokov) (96 %).
  • Významným dôvodom pre používanie internetu je zábava a sociálna interakcia, keďže 68 % detí a mládeže sa hráva online hry, videá sleduje 88 % a sociálne siete navštevuje 78% z nich.
  • Zaujímavé je, že 51 % detí vo veku 9 – 12 používa sociálne siete minimálne raz do týždňa, hoci veková hranica pre používanie FCB a INST, je 13 rokov.
  • Z pohľadu negatívnych skúseností na internete len 7,6 % opýtaných uviedlo, že malo za posledný rok skúsenosť s niečím, čo ich obťažovalo alebo znepokojilo. Práve takýmito skúsenosťami sa zaoberal Miro Drobný vo svojom filme.
  • Až 21 % detí starších ako 11 rokov uviedlo, že videlo na internete obsah týkajúci sa telesného sebapoškodzovania, 10 % videlo spôsoby ako spáchať samovraždu, 26 % videlo obsah propagujúci anorexiu alebo bulímiu.
  • S obsahmi, ktorých súčasťou boli krvavé alebo násilné obrázky zobrazujúce napr. ľudí, ktorí ubližujú iným ľuďom alebo zvieratám, sa stretlo 29 % detí a mladých. 
  • Skúsenosť so sexuálnym obsahom na internete má 28 % opýtaných.

A teraz môj osobný odborný pohľad:

      Téma využívania internetu mladými ľuďmi a deťmi sa výrazne patologizuje, čo najviac straší rodičov. Väčšina výstupov odborníkov ponúka len zistenia, popis hrôz a nebezpečenstiev, bez podpory, efektívnej pomoci, kontaktu na odborníkov v téme a efektívnych rád. Vďaka tomu získajú značnú popularitu.

       Často aj za mnou prichádzajú vystrašení rodičia a popisujú tínedžerskú zábavu ako najväčšie zlo. Viem, že sa boja o svoje deti. Vážim si ich preto. No internet je prevažne dobrý pomocník. Nechcem to zľahčovať, ale verím, že najväčšou prevenciou proti všetkému, čo môže deťom, tínedžerom, komukoľvek ublížiť je reálny rozhovor s úprimným záujmom o človeka, o jeho potreby a túžby.

     Som presvedčený, že všetci máme dobrý dôvod na to, ako konáme a prečo. V kontraste s témou filmu môžem pôsobiť na smiech. Nie som platený za popularizáciu využívania internetu, len denne som svedkom toho, že mladých ľudí viac ako internet a internetoví predátori ohrozujú rozvrátené a nefunkčné rodiny, zlý školský systém, provýkonne orientované nastavenie spoločnosti, sebectvo a patologizovanie všetkého. Áno, nebezpeční pre život detí sú aj sexuálni devianti na pokecoch. Tie tam ale chodia preto, že doma sa s nimi nevedia rozprávať o veciach, ktoré potrebujú.

     Je potrebné vedieť o hraničných rizikách, o tom, čo sa v online svete deje, no ako jedinú efektívnu prevenciu vnímam fungujúce vzťahy.

Určite choďte do kina a pozrite si to: https://www.ktojedalsi.sk. Film fakt veľmi dobre popisuje, čo je skryté v mesendžeroch a instagramoch.

     Film však neodporúčam citlivejším mladým ľuďom, ktorí si zažili násilie, šikanu, trpia depresiou alebo samovražednými myšlienkami a ani helikoptérovým rodičom. Obávam sa, že v týchto prípadoch by film mohol viesť k samovražednej nákaze. Účelom tohto vyjadrenia je práve varovanie ľudí, ktorí by k tomu mohli byť náchylní.

     Miro, urobil si kus práce, dúfam, že to bude dobre pochopené. Ďakujem, že som mal možnosť film vidieť vopred a aj, že si zapracoval niektoré moje pripomienky. Vážim si to.

      PRAJEM SI, ABY FILM OTVORIL VEREJNÚ DISKUSIU – VECNÚ, KONŠTRUKTÍVNU, VEREJNÚ AJ ODBORNÚ DISKUSIU S ĽUĎMI, KTORÍ NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH FUNGUJÚ A SKUTOČNE ICH POZNAJÚ. Prajem si, aby sme pracovali s faktami a nie so zastrašovaním a najmä si prajem, aby sme ponúkali riešenia…

 

PhDr. Marek Madroprogramový riaditeľ IPčko.sk

Vyjadrenie k filmu z 26.8.2019:

      Nový slovenský film Kto je ďalší? od režiséra Miroslava Drobného je už niekoľko dní v kinách viacerých slovenských miest. Napriek tomu, že nie som odborníčkou v oblasti kinematografie, cítim po zhliadnutí filmu zodpovednosť a potrebu napísať vyjadrenie k téme internetových rizík, ktorou sa režisér vo svojom filme rozhodol zaoberať. Ešte predtým ako film prišiel do kín (ja som si na návštevu kina počkala), poskytol k nemu psychologické vyjadrenie na základe predpremiéry PhDr. Marek Madro (prečítať si ho môžete vyššie na tejto stránke).

      Teší ma, že táto ťažká téma sa stala centrom pozornosti slovenského režiséra, pretože vnímam silnú potrebu o nej diskutovať. Na základe viacerých výskumných zistení a našich skúseností z IPčka však vieme, že je neuveriteľne dôležité to, akým spôsobom o tejto téme komunikujeme – napriek tomu, že to nie je zámerom komunikujúcich, môžu niekedy spôsob spracovania alebo podanie niektorých informácií viesť skôr k samovražednému správaniu ako jeho úbytku a prevencii.

      Téma internetu a mladých ľudí, internetových fenoménov a rizík v súvislosti s nebezpečným a rizikovým správaním mladých ľudí je témou, ktorou sa ako psychologička internetovej poradne pre mladých IPčko.sk denno-denne zaoberám. Rada by som teda potenciálnemu divákovi priblížila film Kto je ďalší? nie z pohľadu spracovania, ale práve z oblasti psychológie, ktorej sa venujem.

      Film, ktorý trvá približne hodinu a pol, je rozdelený na tri časti, tri príbehy. Prvá časť sa venuje príbehu rapperky Aless, ktorej práve hudba bola zdrojom radosti a spôsobom zvládania v náročnom životnom období, vyvrcholením ktorého bol jej pokus o samovraždu. Práve šikana (vo filme je spomínaná explicitne kyberšikana, u ktorej vieme, že vo väčšine prípadov sa spája aj so šikanou v offline svete) zo strany spolužiakov podporovala u nej takéto “riešenie” náročnej situácie.

     Vo filme je zobrazená sila Aless, vďaka ktorej pracovala na tom, aby sa v živote cítila lepšie a aby mohla pomôcť mladým ľuďom s podobnými ťažkosťami – napríklad prostredníctvom prednášok pre školy. Zábery z prednášky vsak sú vo filme prelínané výpoveďou Aless o svojom samovražednom pokuse a detailnými zábermi sebapoškodzovania. Tieto zábery síce prispeli k emocionálnemu zaangažovaniu diváka, avšak u ohrozených skupín sledovateľov môžu prispievať k duševnej nepohode až život ohrozujúcemu správaniu.

      Druhá časť filmu sa venuje svetoznámym rooftoperom – Angele, Vadimovi a Olegovi. Zobrazuje videá nimi natáčané pri lezení a zliezaní z viacerých výškových stavieb sveta, s čím je často spojené skrývanie sa a útek pred stavbármi, vrátnikmi alebo policajtmi. Videá tieto okamžiky zobrazujú v spojení so zábavnými komentármi rooftoperov, krásnymi zábermi z výstupov a šťastným koncom (ktoré môžu diváka viac lákať k prežitiu podobných zážitkov) …až na zobrazenie ich návštevy Slovenska, skvelej zábave pri výstupe na vežu a nešťastným pádom jedného z nich pri streľbe ochranky.

      Záver tejto časti ukazuje na pokračovanie nebezpečných kúskov Angely napriek tomuto incidentu na budove, kde bola organizovaná výstava ich fotografií. Na výstave sa rooftoperi stretávajú s mnohými fanúšikmi, ktorí sa prirodzene snažia byť ako ich hrdinovia.

     Oceňujem, že táto časť zobrazuje možný vplyv takéhoto správania najmä na najsugestibilnejšiu skupinu mladých ľudí, u ktorých je vysoká pravdepodobnosť napodobňovania správania svojich idolov (v tomto prípade rooftoperov) pri budovaní vlastnej identity. Záverom tejto časti je tiež silné zobrazenie smútku za zosnulým kolegom a priateľom strateným pri páde z veže.

      Na rad prichádza tretia a posledná časť filmu. Zobrazovala príbeh online sexuálne zneužitého dievčaťa (išlo o inšpiráciu príbehom Amandy Todd, ktorá v dôsledku šikany a sexuálneho zneužívania spáchala samovraždu a svoj príbeh zverejnila prostredníctvom YouTube videa). Nielenže režisér zašiel pri vysvetľovaní toho, čo sa stalo do sexuálneho kontaktu dievčaťa so psom, spojil príbeh aj so sexuálnym zneužívaním detí a mladých ľudí kňazmi.

     Tretia časť skončila silnými emóciami spojenými s vyjadrením zúfalstva, bezmocnosti, žiaľu otca pri pohľade z balkóna vysokého poschodia, z ktorého pred niekoľkými momentami skočilo spomínané dievča. Pri takomto konci filmu by vnímal divák silné emócie bolesti u blízkeho člena rodiny, ktoré by divák určite svojej rodine a priateľom spôsobiť nechcel. Film Kto je ďalší? však po samovražde skončil záberom na dievča, ktoré ju spáchalo, ako šťastne a bez starostí lieta v oblakoch ako superžena. Čo z toho pre diváka vyplýva? Ak má človek problémy a rozhodne sa spáchať samovraždu, všetky zmiznú a bude v posmrtnom živote šťastný…

      Ak nie celý film, minimálne posledná tretia časť filmu, môže navádzať diváka na samovražedné správanie a posilňovať uňho tieto myšlienky. Musím uznať, čakala som zhrozená po záverečnej časti aspoň na kontakt, kde človek s takýmito myšlienkami nájde pomoc. Jediný kontakt pomoci na Linku detskej istoty bol však zobrazený po všetkých titulkoch. Dôležitejšie bolo očividne zobrazenie účinkujúcich a spolupodieľajúcich sa na filme, partnerov, donorov a až potom na záver, keď sme v kinosále ostali len dvaja, objavilo sa číslo Linky detskej istoty 116 111.

Film Kto je ďalší? sa venuje mimoriadne dôležitej téme a je fakt silne nabitý emóciami, vďaka ktorým jednoznačne prinesie divákovi zážitok. Avšak môže prispievať k samovražednému správaniu presne ako to bolo napríklad v prípade seriálu 13 dôvodov prečo, kedy museli tvorcovia seriál upraviť kvôli zvýšenému počtu samovrážd mladých ľudí. Práve z tohto dôvodu neodporúčam sledovať film mladým ľuďom bez prítomnosti alebo konzultácie rodiča, učiteľa alebo odborníka. Ohrozujúco môže vplývať aj na skupiny ľudí s nestabilnou emocionalitou, s históriou alebo prítomnosťou depresívnych či  samovražedných myšlienok, u ľudí so samovražedným pokusom v rodine či širšom okolí, alebo v skupinách ľudí zneužívajúcich drogy či alkohol.

Naozaj verím v to, že filmy a iný obsah zaoberajúci sa touto témou môžu mať pre našu spoločnosť pozitívny a pomáhajúci efekt…avšak je potrebné zverejnenie takéhoto obsahu konzultovať s čo najväčším počtom odborníkov v danej problematike.

Mgr. Lenka Nemcová, projektová koordinátorka IPčko.sk

 

Samovražda je definitívna…Nezbavuje bolesti, prenesie ju len na niekoho iného. Existujú iné riešenie, iné cesty, ako bolesť a náročnú situáciu zvládnuť, napriek tomu, že ich nie vždy vidíme.

Nezostávajte sami! ZÁLEŽÍ NA VÁS!